myty o kave

Je len málo ľudí, ktorým naozaj nechutí káva. A ich chute síce rešpektujeme, ale naozaj im nerozumieme! Niet asi divu, že okolo nápoja, ktorý má tak obrovské množstvo fanúšikov po celom svete, sa nazbieralo aj nemálo mýtov a faktov, ktoré jednoducho nie sú faktami, len zažitými informáciami, ktoré berieme ako dané a nikto sa ich už neobťažuje overiť. Poďme sa teda pozrieť na tie najčastejšie mýty o káve, ktoré jednoducho nie sú pravdou. Jedno upozornenie hneď na úvod, ten najčastejší mýtus o káve sme si nechali úplne na koniec. Svetlo upražená káva obsahuje viac kofeínu ako tmavo upražená káva Nie je to pravda. Teória, ktorá za týmto tvrdením stála, hovorí, že počas praženia sa časť kofeínu v káve odparí a čím dlhšie sa káva praží, tým menej ho tam je. Znie to logicky, ale pravda to nie je. Obsah kofeínu v zrnách sa pražením nemení, takže vo svetlých zrnkách kávy nájdete približne rovnaké množstvo kofeínu, ako keď tú istú kávu upražíte tmavšie. Poobedňajšia káva vám pokazí spánok Nie je to pravda, ale… Záleží na viacerých faktoroch. O kofeíne je známe, že sa vstrebe naozaj rýchlo. No schválne, ako rýchlo cítite, že vás káva ráno “nakopla”? Zvyčajne je to už po pár dúškoch. To ale znamená, že kofeín sa rovnako rýchlo aj odbúrava z krvi. Všetko záleží aj od genetiky, ale u väčšiny ľudí to netrvá dlhšie ako tri až sedem hodín. Čiže ak si poslednú kávu dáte okolo tretej-štvrtej poobede, tak nebude mať žiadny vplyv na váš spánok, pokiaľ nechodíte spávať naozaj skoro. Viac ako šálka kávy denne je nezdravá Nie je to pravda. Našťastie! Pri pití kávy je samozrejme dôležité, koľko cukru a mlieka si do nej dávate, to sú ingrediencie, ktoré môžu zavážiť pri odporúčaných dávkach. Ale ak sa bavíme o káve bez akýchkoľvek dochucovadiel, tak nás zaujíma len množstvo kofeínu ako faktor, ktorý je potrebné si trochu strážiť. Odporúčaná denná dávka kofeínu, ktorú by ste nemali dlhodobo prekračovať je 300 mg. Len pre ilustráciu – jedno espresso má v priemere 63 mg kofeínu a 250ml filtrovanej kávy má približne 115 mg kofeínu. Káva vám pomôže vytriezvieť Nie je to pravda. V tomto prípade asi skôr škoda. A aj keď sme všetci videli filmy, komiksy a kadejaké ďalšie diela, kde opitého hrdinu nalievali kávou za účelom rýchlejšieho vytriezvenia, výskumy ukazujú, že káva, ani kofeín nemajú vplyv na rýchlosť triezvenia. Pocit nabudenia, ktorý kofeín prinesie, môže síce u opitého vyvolať dojem, že “je v pohode”, žiaľ, je to len ilúzia a to ešte pomerne nebezpečná. Káva dehydruje Nie je to pravda. Ha! Kto ešte nepočul mýtus o tom, že káva dehydruje, nech prvý hodí balíčkom kávy. Je pravda, že káva má mierne močopudné účinky, ale zároveň obsahuje oveľa viac vody, než koľko jej telo vylúči. Takže napriek tomu, že tento mýtus je naozaj populárny, tak výskum za výskumom potvrdzuje, že jednoducho nie je pravdivý. Teoreticky by ste teda mohli dodržiavať pitný režim aj pitím iba kávy. Čo však rozhodne neodporúčame! Nech už ste sa stretli s akýmkoľvek mýtom o káve, aj pri pití kávy platí to, čo všade inde. Vyberajte si kvalitnú, čerstvo upraženú kávu a pite ju s mierou, lebo nič sa nemá preháňať. Ale hlavne – nikdy si nenechajte pokaziť chuť na šálku kávy.

V lete nás oslovila TV Markíza, aby sme porozprávali do relácie Reflex o akrylamide a jeho obsahu v káve. Dnes sa na tému pozrieme hlbšie a prinášame viac dát a výskumov, ktoré sa do reportáže nezmestili. Čo je akrylamid? Je to chemická látka, ktorá vzniká, keď sú sacharidy vystavené vysokej teplote, zväčša 120°C a viac (Maillardova reakcia). Akrylamid teda nájdeme, napríklad, v smažených a pečených potravinách ako chlieb, zemiaky, cereálie, chipsy, keksy, ale aj v káve, keďže káva sacharidy tiež obsahuje. A akryalmid vo vysokom množstve spôsobuje rakovinu, jednoznačne by to bol pre nás kávomilcov problém, ak by sa v káve nachádzal vo vysokom množstve. Pravá najtmavšia časť (čierna) obsahuje najviac akrylamidu Začal som teda po tejto téme pátrať a našiel som dva zaujímavé výskumy, ktoré tu v skratke zhrniem. Zistil som, že maximálne povolené množstvo akrylamidu je 0.2 mg na 1kg váhy človeka. Poľský Instytut Żywności i Żywienia (National Food and Nutrition Institute) skúmal 42 rôznych typov kávy, zrnkové, mleté, instantné a kávové substituenty (ako čakanka).  Najviac akrylamidu sa našlo v substituentoch 800µg v 1kg, čo je ale stále 3x menej ako je priemerná hodnota pri zemiakových čipsoch a 8x menej ako v maslových sušienkach.  Nasledovala instantná káva s 358µg/kg a zrnková so 180µg/kg. Arabika vs Robusta: rozdiel v obsahu? Vedci zistili, že medzi arabikou a robustou v obsahu akrylamidu nie je rozdiel, zároveň našli vzťah, že čím je káva pražená tmavšie, tým má výrazne vyšší podiel akrylamidov.  Zaujímavé číslo som našiel aj vo výskume Institute of Food Science, Technology and Nutrition v Madride. Keďže nikto nevypije napríklad 20g kávy ako takej, ale nápoj z nej spravený, pozreli sa vedci z tohto inštitútu, koľko akrylamidu je priamo v šálke kávy. A zistili, že obsah bol v priemere okolo 20 µg na liter nápoja.  Myslím, že je veľmi nepravdepodobné, aby človek vypil, čo i len liter kávy denne a keby aj, stále by ani zďaleka neprekročil maximálne povolené množstvo akrylamidu.  Mýtus teda považujem za vyvrátený.  Bezpochyby môžeme (ale iba čerstvo praženú a čerstvo zomletú) kávu aj naďalej považovať za superpotravinu nabitú antioxidantami ako flavinoidy, či kyselinou chlorogénovou, ale aj taký kofeín je silne antiseptický. Pozrite si reportáž v relácii Reflex, kde rozprávame o Akrylamide aj v káve.