O káve

Káva nás ráno nakopne, zachráni počas dňa a často je aj príjemným rituálom. Ale čo sa vlastne deje v tele, keď si dáme espresso? A prečo nás niekedy káva “nechytí” – alebo naopak, nedá nám zaspať do druhej v noci? Adenozín: tichý hrdina (alebo záporák) únavy Mozog si počas dňa vytvára látku zvanú adenozín. Čím viac ho je, tým viac cítime únavu – je to prirodzený biologický signál, že telo si potrebuje oddýchnuť. Kofeín je v tomto príbehu ako herec, ktorý predstiera, že je adenozín. Sadne si na jeho miesto v mozgu (na tzv. adenozínové receptory), ale neaktivuje ich. Tým vlastne zablokuje signál únavy – a my sa cítime svieži a bdelí. Problém je v tom, že adenozín medzitým nezmizne. Hromadí sa ďalej. A keď kofeín po pár hodinách vyprchá (jeho polčas rozpadu je cca 5–7 hodín), všetok ten nahromadený adenozín sa na nás “zosype” – a príde náhla únava. Preto sa po káve často cítime vyčerpaní neskôr, nie hneď. Prečo káva ruší spánok (aj keď ju piješ “iba” poobede) V knihe Why We Sleep neurovedec Matthew Walker upozorňuje, že kofeín má veľmi dlhý dosah. Aj keď si dáš poslednú kávu o 15:00, o 22:00 môže byť v tvojom tele ešte polovica dávky stále aktívna. To neznamená, že nezaspíš – ale spánok bude plytší a naruší sa hlboký spánok, ktorý je kľúčový pre regeneráciu, pamäť a imunitu. Často si to ani neuvedomíme – len sa ráno zobudíme unavenejší, a tak si dáme ďalšiu kávu… a cyklus pokračuje. Tipy pre vedomé pitie kávy 🕒 Časuj kofeín: Poslednú kávu si daj ideálne 6–8 hodín pred spaním. ☕ Zvoľ menšiu dávku: Niekedy stačí jedno espresso namiesto dvojitého. 🌱 Skús bezkofeínovú kávu poobede – chuť si vychutnáš bez vplyvu na spánok. 🧠 Vnímaj účinok: Počúvaj svoje telo – cítiš sa po káve naozaj lepšie, alebo je to len zvyk?

Kofeín – pre niekoho ranný rituál, pre iného palivo na celý deň. No okrem známeho efektu bdelosti prináša aj viacero preukázaných zdravotných benefitov, ktoré potvrdzujú aj seriózne inštitúcie ako Mayo Clinic, Harvard Medical School alebo European Food Safety Authority (EFSA). Poďme sa pozrieť, prečo kofeín nie je len “zlozvyk”, ale môže byť aj priateľom tvojej pohody a zdravia. 1. Zvyšuje bdelosť a sústredenie Kofeín stimuluje centrálny nervový systém, čo vedie k zlepšeniu pozornosti, reakčného času a mentálneho výkonu. Už dávky okolo 40–75 mg (čiže jedno espresso) môžu mať citeľný účinok. 📚 Mayo Clinic potvrdzuje, že mierne množstvo kofeínu môže pomôcť pri únave, najmä ak ide o krátkodobý výkon alebo potrebu ostať sústredený. 2. Podporuje dlhodobé kognitívne zdravie Viaceré štúdie naznačujú, že pravidelný príjem kofeínu môže byť spojený s nižším rizikom Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby. Kofeín môže mať neuroprotektívne účinky a znižovať zápal v mozgu. 🧾 Harvard Health Publishing uvádza, že konzumácia 1–2 šálok kávy denne je spojená s lepším mentálnym zdravím v staršom veku. 3. Podporuje zdravie srdca (áno, fakt) Zatiaľ čo nadmerný príjem kofeínu môže u niektorých ľudí dočasne zvýšiť krvný tlak, viacero štúdií ukazuje, že mierna konzumácia kávy (3–5 šálok denne) môže byť spojená s nižším rizikom srdcovo-cievnych ochorení. 📊 European Society of Cardiology vo svojej analýze potvrdila, že konzumenti kávy mali nižšiu mieru úmrtnosti na srdcové ochorenia než tí, čo kávu vôbec nepili. 4. Zlepšuje fyzický výkon Kofeín zvyšuje hladinu adrenalínu a uvoľňovanie mastných kyselín z tukových zásob. To znamená viac energie pre svaly a vyššiu výdrž. Preto ho bežne nájdeš v predtréningových doplnkoch. 🏋️‍♂️ EFSA uznáva, že kofeín zlepšuje vytrvalostný výkon a zníženie vnímania námahy 5. Môže znížiť riziko cukrovky typu 2 Podľa výskumov má pravidelná konzumácia kávy (s kofeínom aj bez) ochranný účinok voči vzniku cukrovky typu 2. Predpokladá sa, že za to môže kombinácia antioxidantov a vplyv na metabolizmus glukózy. 📖 Harvard School of Public Health uvádza, že každá ďalšia šálka kávy denne môže znížiť riziko cukrovky typu 2 o 6–8 %. Takže – koľko kofeínu je „tak akurát“? Podľa Mayo Clinic je pre väčšinu zdravých dospelých bezpečná denná dávka do 400 mg kofeínu – čo zodpovedá cca 3–4 šálkam filtrovanej kávy alebo 4–5 espressám. Dôležité je však individuálne vnímanie – niekomu stačí málo, inému viac. Záver: Kofeín – s rozumom, ale s chuťou Kofeín rozhodne nie je len „dobrý na prebratie“. Má reálne pozitívne účinky na mozog, srdce, metabolizmus aj športový výkon. Ako pri všetkom – kľúč je v rovnováhe. Kvalitná káva, vedomý prístup a pozorovanie vlastného tela sú najlepšou kombináciou.

Miluješ vôňu čerstvo praženej kávy? Chceš si vychutnávať lahodné espresso alebo filter každý deň? Teraz máš jedinečnú šancu vyhrať polročné predplatné kávy z pražiarne Goriffee! Ako sa zapojiť: Vyplň súťažný formulár nižšie Odpovedz na 3 jednoduché otázky: Zadaj svoje kontaktné a doručovacie údaje. A si v hre! Súťaž trvá do nedele 16. marca do 23:59. Každý sa môže zapojiť iba 1x. V pondelok 17. marca vyžrebujeme jedného šťastlivca, ktorý získa polročné predplatné kávy Goriffee zadarmo. Výhercu uverejníme na našich sociálnych sieťach a na tejto podstránke. Výherkyňa súťaže o polročné predplatné kávy Goriffee Zúčastnilo sa vás skoro 2 000! Ďakujeme všetkým za účasť a záujem. Výherca môže byť len jeden. Vyžrebovali sme Kristínu Č. z Banskej Bystrice. Srdečne gratulujeme! Veríme, že vám naša káva bude robiť radosť najbližších 6 mesiacov. Výherkyňu sme už kontaktovali. Nevyhrali ste? Nevadí, v emailovej schránke na vás bude čakať malý darček za účasť v našej súťaži.

Viete si predstaviť ráno bez šálky kávy? Kofeín je jedným z najpopulárnejších stimulantov na svete. Ale ako vlastne funguje, odkiaľ prišiel a čo v našom tele spôsobuje? ku Čo je vlastne kofeín? Kofeín je prírodná látka, ktorá sa nachádza v rastlinách, ako sú kávové zrná, čajové lístky, kakaové bôby a guarana. V rastlinách slúži kofeín ako prírodný insekticíd, ktorý chráni rastlinu pred škodcami. Pre človeka je však kofeín stimulantom centrálneho nervového systému, ktorý môže zlepšiť bdelosť a koncentráciu. Kofeín ovplyvňuje náš mozog tým, že blokuje účinky adenozínu, chemickej látky, ktorá v mozgu spôsobuje pocit únavy. Výsledkom je zvýšená bdelosť a pocit energie. Okrem blokovania adenozínu kofeín stimuluje aj produkciu adrenalínu. Ten pripravuje telo na reakciu na stresovú situáciu – zvyšuje tep srdca, zlepšuje prietok krvi do svalov a zvyšuje uvoľňovanie glukózy do krvi, čo poskytuje telu rýchlu energiu. Zablokovaním adenozínu kofeín tiež nepriamo zvyšuje aktivitu dopamínu, čomu vďačíme za zlepšenie nálady. Ako dlho účinkuje? Polčas rozpadu kofeínu, teda čas, za ktorý sa polovička prijatého množstva vylúči z tela, je približne 4 až 6 hodín. To znamená, že účinky šálky kávy môžu pretrvávať niekoľko hodín po jej vypití. U ľudí, ktorí sú na kofeín citlivejší, však môžu byť tieto účinky intenzívnejšie a dlhšie trvajúce. Ako sa to celé začalo?  Podľa legendy objavil účinky kávy v 9. storočí etiópsky pastier, ktorý si všimol, že jeho kozy sú po konzumácii bobúľ kávovníka plné energie. Chápete to? Kozy :D Až v 15. storočí sa káva začala pestovať v Jemene a šírila sa cez Arabský polostrov. Do Európy sa však dostala až v 16. storočí prostredníctvom obchodníkov a diplomatov a jedna z prvých európskych kaviarní vznikla v Benátkach. Spotreba kávy, čaju a čokolády postupne rástla, pričom káva sa stala jedným z najobchodovanejších produktov na svete. V 20. a 21. storočí sa kofeín začal pridávať aj do rôznych energetických nápojov a doplnkov stravy, čím sa rozšírilo jeho využitie mimo tradičných nápojov, a dnes je jednou z najpoužívanejších psychoaktívnych látok na svete.  Aké sú benefity kofeínu?  1.      Ostražitosť a bdelosť 2.      Fyzický výkon 3.      Lepšia nálada 4.      Lepšia pamäť 5.      Zrýchlený metabolizmus 6.      Znižuje riziko ochorení 7.      Antioxidanty A v neposlednom rade, čas strávený pri dobrej káve s kamošmi prispieva k celkovému duševnému a emocionálnemu zdraviu. Samozrejme, kofeín môže mať aj nepriaznivé účinky. Nie je vhodný pre ľudí trpiacich úzkosťou, nespavosťou, vysokým krvným tlakom, ani pre tehotné ženy. Vysoké dávky kofeínu môžu príliš urýchliť trávenie a spôsobiť ťažkosti.  Čo ak mi nerobí dobre kofeín? Pitie bezkofeínovej kávy je dobrou voľbou pre tých, ktorí chcú obmedziť kofeín, ale stále si chcú vychutnať chuť kávy. Hoci môže byť rozdiel v chuti, moderné metódy dekofeinizácie sa snažia zachovať čo najviac pôvodnej chuti.  

Už zopár letných sezón sa teší popularite na terasách kaviarní, no nie je náročné pripraviť si ho ani doma a vychutnať v pohodlí vlastného balkóna. Cold brew pozná v lete každý milovník dobrého espressa. Najmä keď ho pri atakoch tridsať pätiek potrebuje akútne vymeniť za studený variant. Zoznámte sa s ním ešte detailnejšie a skúste si ho pripraviť vo vašej kuchyni s jednoduchým receptom. Kde sa cold brew vzalo? Mohlo by sa zdať, že cold brew ovládlo sezónne nápojové lístky len pred pár rokmi. Jeho pôvod však siaha ďaleko do histórie a súvisí s čajovými lístkami. Už v šestnástom storočí sa v Japonsku udomácnila metóda prípravy čaju prekvapkávaním studenou vodou. Neskôr sa z nej v Kjóto vyvinul spôsob, ktorým Japonci začali za studena prekvapkávať aj kávu.  A prvé cold brew bolo na svete. Dnes by sme ho nazvali skôr cold dripom, no cesta k striktným technologickým rozdielom viedla ešte ďalšími štyrmi storočiami, až kým sa azda najrozšírenejším spôsobom prípravy studenej kávy stala  macerácia. Nadlho a na studeno Aj pri príprave cold brew hrajú hlavnú úlohu dva dôležité faktory. Teplota vody a dĺžka vodného kúpeľa. Aby bolo cold brew skutočne cold, nahrubo pomletú kávu zalejeme studenou filtrovanou vodou a  necháme ju v nej odpočívať 12 – 24 hodín. A ak niekde platí, že viac je viac, potom je to práve tu. Čím dlhší chill totiž káve doprajeme, tým intenzívnejšiu chuť nám v šálke dopraje ona.  V nádobe s macerátom je však dostatok priestoru na experimentovanie, preto sa nebojte variovať čas extrakcie a tiež pokojne hľadajte svoje ideálne ratio. My odporúčame začať pri pomere 1:10. O zvyšok sa už postará chémia medzi zrnom a vodou. Vďaka dlhému studenému kúpeľu budete na balkóne sŕkať nápoj s mohutným telom, bohatými čokoládovými tónmi, ale aj príjemnou ovocnou sladkosťou. A viete, čo vám v poháriku chýbať určite nebude? Silná dávka kofeínu. Ten má totiž dlhé macerovanie mimoriadne rád a  cold brew je potom naozaj silný kávový nápoj. Na domácu prípravu potrebujeme: French pressváha1l studenej filtrovanej vody100 gramov čerstvo namletej kávy (hrubé mletie) Ako na to? 1. krok: kávu pomelieme nahrubo, zvolíme hrubšie mletie ako na french press.2. krok: French press položíme na váhu a nasypeme doň 100g pomletej kávy3. krok: Do french pressu nalejeme 1l studenej filtrovanej vody a dôkladne premiešame4. krok: Zavrieme zvrchu5. krok: Necháme macerovať na chladnom a tmavom mieste aspoň 12 hodín6. krok: Po uplynutí zvoleného času prefiltrujeme7. krok: Podávame s kockou ľadu Náš tip!Pridajte tonic a plátok obľúbeného citrusu. Vyskúšajte si spraviť dokonalé Cold brew z našej kávy

Ako si doma pripraviť naozaj lahodnú šálku kávy? V skutočnosti je to naozaj jednoduché a dobrou správou je aj to, že to nutne neznamená kúpu kávovaru za niekoľko tisíc eur. Stačí sa vyvarovať týchto piatich najčastejších chýb, z ktorých aspoň jednu robí väčšina domácich kávičkárov. Tak schválne, koľko z nich ste doteraz robili aj vy? 1. Myslí si, že ak to nie je espresso, tak to nie je káva! Jedna smutná správa hneď na úvod – ak by ste si doma chceli pripraviť espresso ako vo vašej obľúbenej kaviarni, ktorá vám podáva výberovú kávu (a určite to je Goriffee, však?), tak vás to bude stáť nemálo peňazí, námahy a energie. Žiaľ, espresso je jednoducho nápoj, ktorý vznikol v prostredí kaviarní a ako odpoveď na potrebu obslúžiť, čo najrýchlejšie, veľké davy zákazníkov (odtiaľ aj ten názov). Preto sa aj kvalitné domáce kávovary začínajú na sumách stoviek eur. Bez mlynčeka… Čo s tým? Vyskúšajte prípravu filtrovanej kávy. Prekvapávač ako Hario V60 kúpite za pár eur, papierové filtre tiež a všetko ďalšie vám síce pomôže pripraviť kávu lepšiu a lepšiu, ale úplne nutne to nepotrebujete. A za odmenu sa vám otvorí nádherný svet výberových káv, ktorý disponuje chuťovými profilmi, aké z domáceho kávovaru dostanete len s oveľa väčšou námahou. Nevraviac o tom, že popíjať si ráno dve deci kávy je oveľa príjemnejšie ako “kopnúť” do seba espresso. 2. Nemá doma mlynček na kávu Ak by ste chceli povýšiť domácu prípravu kávy na novú úroveň, tak máte množstvo možností, ale asi len málo ktorá vám prinesie tak výrazný posun, ako kúpa mlynčeka na kávu. Káva za prítomnosti kyslíka totiž oxiduje, a ak je pomletá, tak množstvo aromatických látok vyprchá v priebehu 20 minút. Preto sa odporúča mlieť kávu až tesne pred jej prípravou a verte nám – toto je faktor, ktorý sa nedá oklamať žiadnym vákuovým balením. Čerstvo pomletú kávu jednoducho nič neprekoná. Ku kúpe mlynčeka na kávy by sa dalo napísať naozaj veľa (a v budúcnosti to určite urobíme), ale nateraz vám stačí vedieť, že kvalitný ručný mlynček nájdete aj pod 50 eur. Ak by ste potrebovali poradiť, napíšte nám a radi to urobíme. 3. Váhu používa len pri pečení Predstavte si, že jedno ráno sa vám podarí pripraviť si dokonalú šálku kávy. Totálne lahodnú, ktorej naozaj nič nechýba. A v tom si uvedomíte, že už to nebudete vedieť zopakovať, lebo ste kávu, aj množstvo vody odhadli len tak od oka. Kuchynská váha vám do prípravy kávy vnesie poriadok a hlavne možnosť opakovať osvedčené pomery. Prípadne vedome meniť vlastnosti pripravovanej kávy. A to je jediná cesta ako sa postupne prepracovať k takej káve, ktorá bude dokonale vyhovovať vašim preferenciám. 4. Ignoruje dôležitosť vody pri robení kávy Voda tvorí viac ako 98% objemu každej jednej šálky kávy. To asi nie je informácia, ktorá by bola prekvapivá, akonáhle sa nad tým človek zamyslí. Akurát to väčšina domácich kávičkárov nerobí. Problematika kvality a zloženia vody pri príprave kávy vie byť naozaj zložitá a komplikovaná, ale v skratke a veľmi zjednodušene sa dá povedať, že čím tvrdšiu vodu doma máte, tým je menej “ochotná” naväzovať na seba chute z kávy. Takže to najmenej, čo môžete urobiť na svojej ceste za šálkou lepšej kávy je zistiť si, akú vodu máte v oblasti, kde žijete a podľa toho sa zariadiť. Možností je viacero – buď si kupovať balenú vodu vyhovujúcejšieho zloženia alebo si zadovážiť filtračnú konvicu. 5. Nekupuje si čerstvo upraženú kávu A na záver sme si nechali tú najdôležitejšiu chybu v tom zmysle, že ak by ste sa mali snažiť vyhnúť len jednej jedinej chybe, tak je to určite táto. Čerstvosti kávy sme už venovali celý jeden článok (nájdete ho priamo TU), takže v skratke stačí povedať, že káva je potravina a čerstvosť (čiže dĺžka času od praženia) je asi najdôležitejší faktor, ktorý ovplyvní výslednú chuť. Pomoc je tu však naozaj jednoduchá – stačí si objednať kávu Goriffee v našom e-shope a vždy budete mať istotu, že vám domov príde čerstvo upražená káva, z ktorej si budete môcť pripraviť tie najlahodnejšie šálky vášho obľúbeného nápoja.

Je len málo ľudí, ktorým naozaj nechutí káva. A ich chute síce rešpektujeme, ale naozaj im nerozumieme! Niet asi divu, že okolo nápoja, ktorý má tak obrovské množstvo fanúšikov po celom svete, sa nazbieralo aj nemálo mýtov a faktov, ktoré jednoducho nie sú faktami, len zažitými informáciami, ktoré berieme ako dané a nikto sa ich už neobťažuje overiť. Poďme sa teda pozrieť na tie najčastejšie mýty o káve, ktoré jednoducho nie sú pravdou. Jedno upozornenie hneď na úvod, ten najčastejší mýtus o káve sme si nechali úplne na koniec. Svetlo upražená káva obsahuje viac kofeínu ako tmavo upražená káva Nie je to pravda. Teória, ktorá za týmto tvrdením stála, hovorí, že počas praženia sa časť kofeínu v káve odparí a čím dlhšie sa káva praží, tým menej ho tam je. Znie to logicky, ale pravda to nie je. Obsah kofeínu v zrnách sa pražením nemení, takže vo svetlých zrnkách kávy nájdete približne rovnaké množstvo kofeínu, ako keď tú istú kávu upražíte tmavšie. Poobedňajšia káva vám pokazí spánok Nie je to pravda, ale… Záleží na viacerých faktoroch. O kofeíne je známe, že sa vstrebe naozaj rýchlo. No schválne, ako rýchlo cítite, že vás káva ráno “nakopla”? Zvyčajne je to už po pár dúškoch. To ale znamená, že kofeín sa rovnako rýchlo aj odbúrava z krvi. Všetko záleží aj od genetiky, ale u väčšiny ľudí to netrvá dlhšie ako tri až sedem hodín. Čiže ak si poslednú kávu dáte okolo tretej-štvrtej poobede, tak nebude mať žiadny vplyv na váš spánok, pokiaľ nechodíte spávať naozaj skoro. Viac ako šálka kávy denne je nezdravá Nie je to pravda. Našťastie! Pri pití kávy je samozrejme dôležité, koľko cukru a mlieka si do nej dávate, to sú ingrediencie, ktoré môžu zavážiť pri odporúčaných dávkach. Ale ak sa bavíme o káve bez akýchkoľvek dochucovadiel, tak nás zaujíma len množstvo kofeínu ako faktor, ktorý je potrebné si trochu strážiť. Odporúčaná denná dávka kofeínu, ktorú by ste nemali dlhodobo prekračovať je 300 mg. Len pre ilustráciu – jedno espresso má v priemere 63 mg kofeínu a 250ml filtrovanej kávy má približne 115 mg kofeínu. Káva vám pomôže vytriezvieť Nie je to pravda. V tomto prípade asi skôr škoda. A aj keď sme všetci videli filmy, komiksy a kadejaké ďalšie diela, kde opitého hrdinu nalievali kávou za účelom rýchlejšieho vytriezvenia, výskumy ukazujú, že káva, ani kofeín nemajú vplyv na rýchlosť triezvenia. Pocit nabudenia, ktorý kofeín prinesie, môže síce u opitého vyvolať dojem, že “je v pohode”, žiaľ, je to len ilúzia a to ešte pomerne nebezpečná. Káva dehydruje Nie je to pravda. Ha! Kto ešte nepočul mýtus o tom, že káva dehydruje, nech prvý hodí balíčkom kávy. Je pravda, že káva má mierne močopudné účinky, ale zároveň obsahuje oveľa viac vody, než koľko jej telo vylúči. Takže napriek tomu, že tento mýtus je naozaj populárny, tak výskum za výskumom potvrdzuje, že jednoducho nie je pravdivý. Teoreticky by ste teda mohli dodržiavať pitný režim aj pitím iba kávy. Čo však rozhodne neodporúčame! Nech už ste sa stretli s akýmkoľvek mýtom o káve, aj pri pití kávy platí to, čo všade inde. Vyberajte si kvalitnú, čerstvo upraženú kávu a pite ju s mierou, lebo nič sa nemá preháňať. Ale hlavne – nikdy si nenechajte pokaziť chuť na šálku kávy.

Pri nákupe potravín nás zvyčajne zaujíma aj ich dátum výroby, alebo minimálne spotreby. Pri kúpe kávy si však jej dátum praženia kávy (ktorý sa dá považovať za “dátum výroby”) všíma len málokto. Prečo je dobré zamerať sa aj na tento parameter si povieme na najbližších riadkoch. Ale jednu drobnosť vám prezradíme hneď na úvod – nie je to len kvôli tej nádhernej vôni čerstvo upraženej kávy. :-) Káva je potravina a u potravín je čerstvosť dôležitá No áno, pri pohľade na upražené zrnká na to občas zabúdame, ale faktom je, že káva je potravina. A to nie hocijaká. Každý balík, ktorý si doma otvoríte, je výsledkom dlhého procesu spracovania (o ktorom si povieme viac niekedy inokedy), ktorého predposledným krokom (pred pomletím) bolo praženie zelených zŕn. Zelenú kávu je možné skladovať (relatívne) dlho tak, aby to nemalo vplyv na jej kvalitu. Akonáhle sa však upraží, začína sa “boj” s časom.  Príliš čerstvá, príliš stará? Oboje je možné! Pri kontrole dátumu praženia je dôležité zapamätať si, že existuje aj možnosť príliš čerstvej kávy. Všeobecné pravidlo hovorí, že čerstvo upražená káva potrebuje aspoň sedem dní, aby sa u nej ukončil proces odplynenia, kedy sa zo zŕn uvoľňuje kysličník uhličitý, ktorý síce nie je zdraviu nebezpečný, ale môže mať negatívny vplyv na extrakciu a tým pádom aj na chuť kávy. Nie je to nič hrozné, ale ak si chcete kávu vychutnať v jej najväčšom potenciáli, tak je dobré tých pár dní počkať.   Samozrejme, život nie je jednoduchý a káva je potravina (pamätáte?), takže je tu aj možnosť, že káva bola upražená príliš dávno a svoj najlepší čas má za sebou. Neznamená to, že ju musíte nutne vyhodiť, ale je dobré rátať s tým, že jednotlivé chuťové nuansy už mohli zaniknúť a naopak mohli vystúpiť do popredia chute, o ktoré úplne nestojíme (ako napríklad trpkosť). Je len na vás, či takúto kávu určíte ako hodnú už len do kompostu alebo sa zmierite s tým, že nemusí byť každá šálka dokonalá.  Kedy je káva príliš stará, a čo s tým? Zdanlivo jednoduchá otázka nemá jednoznačnú odpoveď. Do hry totiž vstupuje množstvo faktorov. Od druhu kávy, cez spôsob praženia až po spôsob uskladnenia. Vo všeobecnosti platí, že väčšina káv je najchutnejších od siedmeho po dvadsiaty prvý deň od dátumu praženia. Potom sa už jej chuťový profil začína postupne meniť a degradovať. Je však dôležité spomenúť, že to rozhodne neplatí pre všetky kávy a je množstvo prípadov, kedy je káva skvelá aj neskôr. Zlaté pravidlo ale je, že pri káve, ktorá je staršia ako tridsať dní od dátumu praženia je dobré rátať s tým, že svoj vrchol už má pravdepodobne za sebou. A do pol roka od praženia by ste ju mali určite spotrebovať najneskôr.  A čo s tým? To je jednoduché! Neobjednávajte si veľa kávy naraz. Oveľa lepšie je robiť si priebežné objednávky približne raz za mesiac podľa vašej spotreby. Prípadne využite naše kávové predplatné, ktoré vás zbaví starosti o neustále doobjednávanie a môžete si byť istí, že budete mať čerstvú kávu, ktorá bude vždy chutiť fantasticky.

Poznáte ten dokonalý pocit, keď otvoríte balíček čerstvo upraženej kávy zo svojej obľúbenej pražiarne (Goriffee, samozrejme!) a ovanie vás tá úžasná vôňa, v ktorej cítiť prísľub lahodných dúškov, ktoré vás budú sprevádzať každé ráno, povzbudia na obed, alebo spríjemnia poobedie?  Jasné, že áno, veď inak by sme sa nestretli na tejto stránke! :-) Ako však skladovať kávu tak, aby ste si jej dokonalú vôňu a chuť mohli vychutnávať čo najdlhšie? Stačí sa držať týchto rád: Vzduchotesná, nepriehľadná nádoba je základ Káva je potravina, a preto je pri nej naozaj dôležitá čerstvosť. Na tú majú vplyv tzv. 4V: Vzduch + Vlhkosť + Veľa svetla + Vysoká teplota Ehm… No dobre, tu sme si trochu pomohli k mnemotechnickej pomôcke, ale nič to nemení na tom, že presne tieto štyri faktory ovplyvnia to, ako dlho bude vaša káva čerstvá.  Najdôležitejšie je docieliť, aby kávové zrná prichádzali do kontaktu so vzduchom, na ktorom káva oxiduje, len minimálne. Zadovážte si preto na jej ochranu vzduchotesnú nádobu. Ideálne takú, z ktorej sa dá vzduch aj odsať (čiže vakuovú.) A keď už ste pri tom výbere, určite si vyberte tmavú, aby ste ju zároveň ochránili pred svetlom. Áno, áno, aj nám sa kávové zrná naozaj páčia, žiaľ, priehľadné nádoby na jej skladovanie naozaj nie sú vhodné. Takáto vzduchotesná, tmavá nádoba zároveň zabráni tomu, aby do nej vnikla vlhkosť, takže tri faktory zo štyroch už máte pokryté.  A teplota? Naozaj stačí, ak kávu nebudete skladovať blízko zdrojov tepla ako je napríklad sporák, rúra na pečenie a podobne. Rovnako polička, na ktorú väčšina dňa svieti slnko, nie je ideálna. Ideálne je tmavé, chladné miesto so stabilnou teplotou.  Kupujte kávu pravidelne v menších dávkach Najjednoduchší spôsob, ako mať vždy čerstvú kávu? Kupovať si ju pravidelne v menších dávkach, ktoré stíhate vypiť v rozumnom čase. V dokonalom svete, by ste si kupovali kávu približne raz za dva týždeň, ale je úplne v poriadku, ak vám vaše zásoby vydržia aj mesiac.  Presne pre tieto prípady je ideálne naše kávové predplatné, vďaka ktorému sa môžete spoľahnúť, že budete mať doma vždy čerstvú kávu! Základ je vždy si pri kúpe skontrolovať dátum praženia kávy. Môžete si kávu kupovať aj každý týždeň, ale ak nie je čerstvo upražená, tak si veľmi nepomôžete. Mrazenie kávy – dobrý nápad?  Mrazenie kávy ako spôsob jej dlhodobého skladovania je téma, ktorá rozdeľuje kávovú obec, ale vo všeobecnosti sa dá zvážiť aj tento spôsob skladovania. Je však potrebné dodržať niekoľko bodov. V prvom rade si kávu rozdeľte na približne týždňové dávky, aby ste ju nemuseli vyberať a vracať do mrazničky. Zabránite tak tomu, aby na káve kondenzovala vlhkosť, ktorá by na nej vzápätí zmrzla a zničila kávové zrná.  Pamätajte na to, že káva pohlcuje pachy. Do mrazničky ju preto vždy dávajte vo vzduchotensom vrecku. Ak máte tú možnosť, tak ideálne vákuovo zabalenú.  Ak chcete použiť kávu z mrazáku, vytiahnite ju z neho aspoň pár hodín pred použitím. Dosiahne tak izbovú teplotu a zároveň sa vyrovná s vyššie spomenutou kondenzáciou.  A to je všetko. Jednoducho povedané – stačí si kupovať množstvo kávy primerané vašej spotrebe a skladovať ju v tmavej, vzduchotesnej nádobe na tmavom, chladnom mieste so stabilnou teplotou. Tak si ju budete môcť najdlhšie vychutnávať bez straty kvality. 

Ak sa čo len trochu zaujímate o kávu, tak ste už určite narazili na termín „výberová káva“. Čo sa však pod týmto termínom skrýva a aký je rozdiel medzi výberovou kávou a tou, ktorá výberová nie je? Čo je výberová káva? Ako to už býva, odpoveď môže byť jednoduchá aj komplikovaná, ale pre bežného smrteľníka nemá zmysel zachádzať do zbytočných podrobností. Preto môžeme povedať, že výberová káva je tá, ktorá vo svojom zelenom štádiu nemá takmer žiadne defekty, neobsahuje nezrelé zrná, má primeranú veľkosť zrna, bola správne spracovaná a po upražení a príprave v nej necítiť žiadne pachute či nepríjemné arómy. Technickejšia definícia hovorí, že za výberovú kávu sa považuje tá, ktorá v hodnotení cuppingovou metódou dostala minimálne 80 bodov (zo sto) v štandardizovanom teste SCA (Specialty Coffee Association čiže Asociácia výberovej kávy), ktorý musí realizovať certifikovaný odborník tzv. Q Grader. Čo z toho má zákazník, keď pije výberovú kávu? V prvom rade kvalitu. Štatisticky platí, že podmienky na zaradenie do výberovej kávy splní približne 10% káv z celkového vypestovaného objemu kávy na svete. Čiže ak ste sa rozhodli pre výberovú kávu, tak pijete kvalitnejšiu kávu ako 90% iných ľudí. S kvalitou sa spája aj množstvo ďalších výhod. V prípade výberovej kávy je to napríklad dohľadateľnosť pôvodu. Pri každej výberovej káve je uvedené, o akú odrodu ide, akým spôsobom bola spracovaná a v prípade, že sa dostala do rúk kvalitnej pražiarne, tak na obale vždy nájdete aj stupeň praženia a dátum praženia. To všetko je nielen zárukou kvality, ktorú viete často vystopovať až ku konkrétnemu farmárovi, ktorý vašu kávu vypestoval, ale aj toho, že môžete skúšať rôzne odrody, spôsoby spracovania, stupne praženia a takto postupne hľadať to, čo vám chuťovo vyhovuje najviac. Alebo naopak – neustále objavovať niečo nové. Kvalitná káva vyžaduje kvalitnú pražiareň Ako sme už spomínali, výberová káva sa neposudzuje len vo svojom zelenom štádiu, ale aj po upražení. A práve praženie kávy často rozhoduje o tom, aký zážitok si z kávy odnesie zákazník. Aj z tej najlepšej zelenej kávy na svete sa dá nesprávnym pražením urobiť „čierne uhlie“, v ktorom zaniknú všetky chuťové nuansy a ostane len trpkosť, horkosť a káva, ktorá sa dá vypiť len s množstvo cukru a mlieka. A o nulových zdravotných benefitoch ani nevraviac. Na druhej strane kvalitný pražiar dokáže vyťažiť z potenciálnu kvalitnej výberovej kávy maximum a odhaliť v nej chuťové nuansy, aké by ste v inej potravine hľadali len ťažko. Správne upražená výberová káva je taká, ktorá rešpektuje chute danej odrody a spôsob spracovania, ale zároveň ráta s konkrétnym spôsobom prípravy a vyzdvihuje silné stránky tejto konkrétnej kávy. Aj preto je svet výberovej kávy nekonečne rozmanitý a v každej šálke na vás čaká nové a nové dobrodružstvo. Vydať sa na cestu ochutnávania najlepších káv sveta nebolo nikdy jednoduchšie ako teraz. Delí vás od nich len jeden klik.

Počuli ste už niekedy pojem “kávové vlny”? V tomto článku si vysvetlíme, čo sú kávové vlny, a čo definovalo svet kávy od minulosti až po súčasnosť.   Stručná história kávových vĺn Prvá kávová vlna O prvej kávovej vlne môžeme hovoriť zhruba od 17. storočia, kedy sa káva začala šíriť v Európe. V tomto období sa začal rozvíjať obchod s kávou ako komoditou a začali vznikať prvé kaviarne. Môžeme teda povedať, že prvá vlna bola definovaná masovým rozšírením kávy medzi populáciou bez akýchkoľvek kritérií kvality, prípadne hlbších znalostí o produkte.  Druhá kávová vlna Druhá vlna začala v USA po roku 1960, kedy sa káva nie len pila, ale začalo sa prihliadať aj na kvalitu zrna, praženia, ale najmä prípravy nápojov. Túto vlnu výborne ilustruje príbeh značky Starbucks, ktorá z kaviarenského biznisu stvorila celosvetovú, veľmi ziskovú korporáciu. Bolo to práve vďaka novému pohľadu na kvalitu prípravy a štandardizáciu. Káva sa v tejto dobe stala kultúrnym a spoločenským fenoménom a nevyhnutnosťou bežného života.  Ako to však býva, aj tento prístup zastaral a po roku 2000 môžeme hovoriť o tretej kávovej vlne.  Tretia kávová vlna Tretia vlna kávy ako výraz bola prvýkrát použitá Trish Rothgebovou už v roku 2002 v publikácii Roasters Guild Publication, ktorá definovala tri kávové „vlny“.  Spotrebitelia v tejto vlne sa oveľa viac zaujímajú o skvelú šálku kávy, ktorá v sebe spája množstvo netradičných aróm a chutí. V tejto vlne sa káva čoraz viac inšpiruje vínom, ľudia sa oveľa viac starajú o pôvod kávy, procesy spracovania a spôsob jej prípravy. Dôležitou črtou tretej kávovej vlny je charakteristika výberovej kávy a vznik organizácie Specialty coffee of America. Definovanie kávy “výberovej” a “nevýberovej” bol nezvratný prelom vo vývoji kávového priemyslu. Kvalita kávy sa stala veľmi dôležitou a spolu s ňou aj veľa ďalších aspektov, ako je profesionalita baristu, pôvod kávových zŕn, praženie a transparentnosť. Baristi si v tejto vlne získali veľkú pozornosť, pretože sú to práve oni a ich vedomosti, ktoré vedú k vytvoreniu skvelej šálky kávy, ktorá vám môže vylepšiť deň. Predtým bol barista len niekto, kto vám pripravil kávu. V súčasnosti dobrý barista pozná celý proces, od výberu zelenej kávy až po dokonalú prípravu. Všetko s cieľom zachovať v káve jej špecifické vlastnosti.  V rovnakom duchu môžeme hovoriť aj o pražiarovi, ktorý sa pretransformoval z robotníka na vysoko kvalifikovaného špecialistu, ktorého práca v súčasnosti viac pripomína prácu v laboratóriu než v továrni.  Ďalšou dôležitou charakteristikou tretej vlny je zameranie priemyslu na udržateľnosť v celom dodávateľskom reťazci. Vznikli rôzne iniciatívy, ktoré podporujú udržateľnosť ekonomickú, teda spravodlivé mzdy pre farmárov, ale aj ekologickú a teda kladú dôraz na pestovanie bez následkov na životnom prostredí.  Transparentnosť Zameranie tretej vlny na celý produkčný reťazec kávy, teda od farmára až po baristu, patrí medzi jej najvýznamnejšie zložky. Spoločenská zodpovednosť je silnou stránkou modernej kávovej kultúry, pretože súčasné generácie kávových profesionálov začínajú cítiť zodpovednosť za to, že sú hnacím motorom na konci reťazca v mimoriadne obchodovanom priemysle. Množstvo farmárov je aj v súčasnosti za svoju tvrdú prácu ohodnotených veľmi podpriemerne a žijú pod neustálym ekonomickým tlakom. Snahu kávových profesionálov v celom reťazci o zlepšenie tejto situácie si môžete všimnúť napríklad aj v názvoch káv. Častokrát ich nenájdete len pod označením napríklad „Peru“, ale „Peru Elicer Diaz“, kde okrem krajiny pôvodu nájdete aj meno farmára a v niektorých prípadoch aj spôsob, akým bola káva spracovaná.  V konečnom dôsledku je tretia kávová vlna o láske, spolupatričnosti a vášni pre dokonalosť a férovosť.  Znaky tretej kávovej vlny: Špecifické chute (napr. sladkosť, aróma, kyslosť).Svetlejšie profily praženiaLatte art ako technika nalievania speneného mlieka do kávyKáva so špecifickým pôvodom (farma, oblasť, nadmorská výška)Vysoký stupeň transparentnosti pôvoduAlternatívne spôsoby prípravy kávy (V60, Aeropress, Kalita a podobne)Transparentnosť čerstvosti zverejnením konkrétnych dátumov praženiaTransparentnosť cienZameranie na kvalitu zrna Záver Nákupom a pitím kávy z pražiarne s týmito základnými hodnotami dáte svetu kávy šancu posúvať sa udržateľnejším a férovejším smerom. A presne o to pri tretej kávovej vlne ide.

Oblasť spracovania kávy sa neustále vyvíja. V poslednej dobe inovatívni výrobcovia kávy experimentujú s anaeróbnym spracovaním, pri ktorom je káva fermentovaná bez kyslíka. Tento odlišný proces, má za následok vzácne a exotické chute. Aj keď je anaeróbna fermentácia relatívne nová, bežnou praxou je aeróbna fermentácia, pri ktorej je do procesu zahrnutý kyslík. Tá je bežnou praxou pri tradične spracovaných kávach. Fermentácia začína hneď po zbere kávy z dôvodu prítomnosti vody, cukru, baktérií a kvasiniek. Cukry a kyseliny v kávovej dužine sa potom premieňajú na rôzne kyseliny, CO2, etylalkohol a ďalšie zlúčeniny. Káva fermentuje vždy trochu odlišne v závislosti od toho, či ide o premytý, naturálny alebo polo-premytý proces, čo vedie k rôznym chuťovým variáciám. Anaeróbna fermentácia Ide o spôsob fermentovania kávy v uzavretej nádrži s jednosmerným ventilom, ktorý slúži na zastavenie prívodu kyslíka do nádoby. Pre lepší výsledok sa tiež reguluje teplota nádrže. Narozdiel od typov fermentácií využívaných v tradičných spôsoboch spracovania kávy ide teda o kontrolovanú a cielene predĺženú fermentáciu. Tento proces je možné uskutočniť v špecializovaných nádržiach, sudoch, ale aj v plastových Grain-pro vreciach. Dôležité je, že káva je po určitý čas uzavretá bez prístupu vzduchu. Môže sa to urobiť ešte predtým, ako sú čerešne zbavené dužiny alebo až potom. V obidvoch prípadoch začnú mikroorganizmy štiepiť molekuly glukózy, čo je chemická reakcia, pri ktorej sa vytvára CO2 a teplo. To vedie k tomu, že sa kyslík z nádrže vytlačí, cez jednosmerný ventil. Baktérie, ktoré sa prirodzene nachádzajú v kávovej čerešni, produkujú počas tohto procesu enzýmy, ktoré spôsobujú tvorbu menej zložitých zlúčenín, ako sú organické kyseliny a alkoholy. “Fermentačné nádrže s jednocestným ventilom” Ako ovplyvňuje anaeróbna fermentácia výslednú chuť kávy? Riadenie a predlžovanie fermentácie kávy vedie k zmene jej chemického zloženia, a teda aj jej organoleptického profilu. Fermentácia môže vylepšiť chuť alebo vytvoriť rôzne chuťové profily tej istej kávy. Napríklad káva so 48-hodinovým fermentačným procesom nebude chutiť rovnako ako káva so 100-hodinovou fermentáciou. Dr. Britta Folmer v časopise The Craft and Science of Coffee hovorí, že „odstraňovanie dužiny prostredníctvom fermentácie pod vodou údajne zvyšuje kyslosť a arómu a zmierňuje trpkosť“. Na druhej strane príliš dlhá fermentácia môže mať opačný účinok, stratí sa kyslosť, telo a aróma. Výrobcovia kávy sa snažia nájsť rovnováhu, v ktorej sa zvýrazní chuť a aróma bez straty kľúčových vlastností kávy. Karbonická macerácia Rozdiel medzi anaeróbnou a karbonickou fermentáciou spočíva len v tom, že pri karbonickej macerácii sa po tom, čo sa do fermentačnej nádrže vložia kávové čerešne a nádoba sa uzavrie sa do nádrže vstrekuje oxid uhličitý. Tým sa vytlačí všetok kyslík. Rovnako ako v anaeróbnej fermentácii, je dôležité kontrolovať teplotu, pH a hladinu cukru.  Ako ovplyvňuje karbonická macerácia kávu a prečo sa používa? Dôvod na použitie uhličitej macerácie namiesto anaeróbnej fermentácie je to, že vstrekovanie oxidu uhličitého do nádrže a odstránenie všetkého kyslíka spomaľuje proces fermentácie.Pretože nie je prítomný kyslík (teda nedochádza k oxidácii), je rozklad glukózy pomalší, rovnako ako vývoj pH. Uľahčuje tiež kontrolu rôznych parametrov, aby bolo možné získať rôzne výsledky. Sasa Sestic, majster sveta v baristike a priekopník v uplatňovaní tohto procesu, tvrdí, že reguláciou teploty môžete regulovať kyslosť aj sladkosť. Pri nízkych teplotách sa zvyšuje kyslosť, zatiaľ čo pri vysokých teplotách sa zvyšuje sladkosť.  Rovnako ako v prípade anaeróbnej fermentácie, cieľom je zlepšiť vlastnosti kávy zvýšením arómy, zlepšením sladkosti a kyslosti a získaním kávy s bohatšou chuťovou štruktúrou.  Laktická fermentácia Anaeróbna fermentácia kávy a karbonická macerácia sú dva najbežnejšie procesy, ktoré sa v súčasnosti používajú na zvýšenie organoleptických vlastností kávy, ale nie sú jediné. Na dosiahnutie týchto výsledkov existujú ďalšie procesy, niektoré vo viacerých experimentálnych fázach ako iné. Reč je o mliečnom kvasení, kvasení s hubou kombucha, vínovými kvasinkami alebo vodným kefírom. Káva obsahuje rôzne baktérie, ktoré vykonávajú fermentačný proces, medzi ktorými sú aj mliečne baktérie. Sú to tie isté, ktoré sú zodpovedné za fermentačné procesy v mliečnych výrobkoch, ale aj pri kvasenej zelenine.  V procese mliečnej fermentácie kávy sa podmienky riadia reguláciou kyslíka, napríklad prostredníctvom množenia týchto baktérií a iných (napríklad aeróbnych baktérií). To mení proces fermentácie, takže je možné získať rôzne výsledky. Niektorí producenti experimentujú aj s inými procesmi a snažia sa do procesu fermentácie kávy vniesť baktérie, ktoré sú zodpovedné za fermentáciu v hubách kombucha a kefír. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je nechať kávové čerešne kysnúť v kombucha alebo vo vodnom kefírovom roztoku. Mrazenie kávy – lyofilizácia Ďalším z experimentálnych spôsobov spracovania kávy je mrazenie. Lyofilizácia je proces bežne používaný pri spracovaní potravín. Jej cieľom je odstrániť z nich vodu a predĺžiť ich trvanlivosť. Proces pozostáva z rôznych krokov. Najprv sa teplota kávy zníži, zvyčajne na asi -40 ° C, čo spôsobí zamrznutie vody prítomnej v káve. Neskôr sa tlak v mraziacom zariadení zníži a dôjde k sublimácii zamrznutej vody. Nakoniec sa voda z kávy odstráni. Zvyčajne sa v mraziacom zariadení zvyšuje teplota kávy a znižovanie tlak, čím sa dosiahne cieľová hodnota zvyškovej vlhkosti. Dôvodom týchto experimentov so spracovaním kávy je rozšírenie znalostí o jej chutiach, kyslosti, sladkosti, tela v šálke a zvyšovanie potenciálu produktu, ktorý farmári predávajú. My v Goriffee sme nadšení vždy, keď môžeme vyskúšať nové experimenty, keďže sa stáva často, že prinášajú nové, zaujímavé chute či ich kombinácie.